Joan Osborne, What if God Was One of US
Kdyby měl Bůh jméno, jaké by to bylo?
A oslovil bys ho přímo, kdyby jsi stál proti němu a celé jeho slávě?
Na co by ses ho zeptal, kdyby jsi měl jen jednu otázku?
A jo …Bůh je skvělý.
Jo …Bůh je dobrý,
Co kdyby byl Bůh jedním z nás?
Jen chudákem, jako jeden z nás?
Jen cizinec v autobuse, snažící se dostat domů.
Kdyby měl Bůh tvář, jak by vypadala?
A chtěl bys ji vidět?
Když by to znamenalo, že bys musel věřit ve věci jako je nebe,
a Ježíš a svatí, a všichni proroci…
A jo … Bůh je skvělý.
Jo … Bůh je dobrý,
Co kdyby byl Bůh jedním z nás?
Jen chudákem, jako jeden z nás?
Jen cizinec v autobuse, snažící se dostat domů…
Snaží se dostat domů, zpátky do nebe úplně sám…
Nikdo nevolá, možná až na papeže z Říma.
A jo … jo … Bůh je skvělý.
Jo … jo … Bůh je dobrý,
jo jo jo jo jo
Co kdyby byl Bůh jedním z nás?
Jen chudákem, jako jeden z nás?
Jen cizinec v autobuse,snažící se dostat domů.
Jako svatý tulák,
zpátky do nebe úplně sám,
jen snažící se dostat domů
Nikdo nevolá,
možná až na papeže z Říma…
Milí priatelia,
Keď chceme niekoho nájsť, alebo mu aspoň napísať list, tak musíme vedieť, ako sa volá, alebo prinajmenšom, kde býva. Neustále si uvedomujem, aké ťažké to majú tí, ktorí hľadajú Boha, ale nevyrástli v žiadnej náboženskej tradícií. Neviem si predstaviť, kde by som v takom prípade s hľadaním Boha začal.
Kde býva pán Boh? Možno absorudná otázka. Ale predsa, na akej adrese by sme ho mohli hľadať? Na svete je toľko domov, ktoré o sebe tvrdia, že sú Jeho chrámom, Jeho domovom.
Lenže, má Boh trvalé bydlisko? Keď mu také chcel postaviť kráľ Dávid, dostal od neho jasnú otázku: „Zmienil som sa čo i len slovom, keď som prechádzal so všetkými Izraelitmi, niektorému z izraelských kmeňov, ktorému som prikázal viesť môj izraelský ľud: Prečo ste mi nepostavili cédrový dom?“
Boh je pútnik, bez miesta trvalého bydliska, no nie je bezdomovcom. Je všade tam, kde ho ľudia vzývajú, má mnoho domovov a nikto si ho nemôže privlastniť. Kde ho teda hľadať?
Bolo by nesmierne ťažké na to odpovedať, ak by neboli Vianoce. Lenže Vianoce sú. Pripomínajú nám, že Boh sa pred ľuďmi neskryl v púšti, ani pod hladinou mora, ani na vrcholoch hôr. V Ježišovi sa Boh stal človekom. Jedným z nás.
Ak by Boh bol jedným z nás. Pieseň od Joan Osborne nepatrí medzi klasické „koledy“ ani medzi tradičné vianočné evergreeny, no ja osobne ju za vianočnú považujem.
Ak by Boh bol jedným z nás, len chudák, ako jeden z nás, len cudzinec cestujúci v autobuse… Všimol by si si ho vôbec? Chcel by si vidieť Jeho tvár? Na čo by si sa ho spýtal, ak by si mal len jednu otázku?
Keď nad tým tak premýšľam, hovorím si, že ak by sa Kristus narodil dnes, potom by sme mali o ňom asi ďaleko viac obrazového materiálu. Jozef s Máriou by si hneď po pôrode opatrili „selfie“ fotku seba a malého Ježiša, snáď by bola dostupná aj online. Jedine, že by ju tajili pred nejakým tým moderným herodesom. Možno by sa nám uchovala aj fotka zo svadby v Káne Galilejskej s popisom: Tento frajer zmenil vodu na víno!
Ak by Boh bol jeden z nás… Možno by vôbec nespĺňal naše štandarty a predstavy o Bohu, či človeku. Možno by sme s ním mali rovnaký problém, ako farizeji, ktorý si mysleli, že Boha dobre poznajú.
Možno by bol len cudzincom v autobuse, a možno, len svätým tulákom na ceste domov. Prečo tieto zvláštne podoby? Hovorí sa, že ak niekoho chceme pochopiť, ak niekomu chceme porozumieť, musíme sa obuť do jeho topánok, byť „v jeho koži“. Boh sa stal človekom, bol v našej koži, kráčal v našich topánkach. Aj v tých, v ktorých by sme sami zrejme kráčať nechceli.
Tak totiž Ježiš, ktorého narodenie si pripomíname často pôsobil. Keď stretneš cudzinca, niekoho v núdzi, niekoho, koho potrebuje objať a povzbudiť popremýšľaj o tom.
Boh sa stal jedným z nás, aby sme ho mohli ľahšie nájsť, aby pocítil a pochopil všetky naše slabosti, aby nám preukázal milosrdenstvo. To je dar Vianoc. Boha je možné nájsť, je bližšie, než by sme mohli čakať.
V prvom Jánovom liste čítame:
„Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života. 2 A ten život sa zjavil; my sme ho videli, svedčíme o ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. 3 Čo sme teda videli a počuli, hlásame aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. My však máme spoločenstvo s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom.4 Toto píšeme, aby naša radosť bola úplná.“
Nech je teda naša radosť úplná. Nie len pre stretnutie s blízkymi, nie len pre dary, ktoré dostaneme, ale predovšetkým preto, že Boh sa dobrovoľne stal jedným z nás. Stal sa ľudským synom, aby sme sa my, ľudia, mohli stať synmi a dcérami Božími.
Jakub Pavlús, farář sboru
