Matúš 22, 1-14

Ježiš im zase hovoril v podobenstvách: 2 Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3 Poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Tí však nechceli prísť. 4 Opäť poslal iných sluhov so slovami: Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok som pozabíjal a všetko je hotové. Poďte na svadbu! 5 Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom. 6 Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili. 7 Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil. 8 Potom povedal svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. 9 Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu. 10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi. 11 Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. 12 Povedal mu: Priateľ môj, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho? On onemel. 13 Vtedy kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. 14 Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.

 

Milí priatelia.

Nachystať hostinu, pripraviť všetko občerstvenie, sál, obísť všetkých hostí a na nikoho a na nič nezabudnúť – to je stres, dokonca aj v dnešnej dobe, keď môžeme komunikovať elektronicky prakticky cez celý svet, keď sú tovary aj služby ľahko dostupné. Posledné obdobie tým vďaka dnešnej slávnosti žijeme aj my v Šumperku, máme s tým čerstvú skúsenosť.

Ježiš dnes v podobenstve opisuje oveľa okázalešiu udalosť – svadbu kráľovho syna. Kto by len nechcel byť na svatbe kráľovho syna, kde sa stoly prehýbajú pod najvyberanejšími dobrotami? Kto by len odmietol takéto pozvanie? V Ježišovom podobenstve sa nájde dosť takých, ktorí sú pozvaní, no pozvanie odignorujú. Dokonca sa nájdu aj aj takí, ktorí neváhajú zabiť sluhov, ktorí doručili pozvanie.

Nerobme si ideály, ani Ježiš si ich nevytváral. Dobre vedel, že svatba kráľovského syna môže byť rýdzo politickou a diplomatickou udalosťou, na míle vzdialenou od romantických predstáv z rozprávok. Nejeden z pozvaných mohol mať vážne výhrady voči politike, ktorú kráľ viedol. Tí, ktorí zabíjajú sluhov budú najpravdepodobnejšie vzbúrenci, ktorí odmietajú uznať postavenie Syna, ale aj politiké konzekvencie jeho svatby. Kráľova reakcia v tom prípade nemusí byť neprimeraná.

Obraz ženícha a nevesty je pomerne bežným obrazom pre opis vzťahu Hospodina a Izraela, ale aj Krista a cirkvi. Luther o tomto vzťahu hovorí ako o vzťahu korunného princa a prostitútky, ktorá týmto zväzkom získava právo na princovom dedičstve. Ten obraz môže byť provokatívny, ale asi celkom primeraný. Kto by však chcel oslavovať takýto zväzok? Málokto.

Ježišovi sú tieto provokatívne prirovnania tiež blízke. Podobenstvom, ktoré sme počuli odpovedá na úmysly zákonníkov a farizejov, ktorí ho chceli zajať a zabiť. Nepozdávali sa im, ako suverénne a provokatívne ich konfrontoval, že uzdravoval v sobotu a celkovo nedržal veľkú  úctu voči ich autorite. Mali problém uznať jeho autoritu aj dôsledky, ktoré z nej plynú. Takých zákoníkov a farizejov sa nájde v každej dobe dosť, oháňať sa zákonom a morálkou nie je nijak zvlášť zložité.

Ježiš však neprepadá pre tento fakt depresiám, ani my by sme nemali. Kráľa z jeho podobenstva sa nenechá odradiť ignoranciou, ani vzburou pozvaných. Pomerne tvrdohlavo prikazuje: Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu. Kto asi mohol byť na takej svatbe? Myslím, že to bola rôznorodá zmes. Aj Ježiš konštatuje: „Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi“

Existuje hádam primeranejší obraz pre zhromaždenú cirkev tu na zemi, než obraz siene naplnenej všetkými, dobrými aj zlými? Jediné, čo ich vlastne spája je ich ochota prísť – zo zvedavosti, z úcty voči tomu, kto ich pozval, či možno preto, že vedia, že v tejto sieni môžu dôjsť nasýtenia.

Milí priatelia, nemusí nás to desiť, že cirkev nie je uzavretým zhromaždením dokonalých, ale otvoreným spoločenstvom tých, ktorí prijali pozvanie – dobrých aj zlých. Podobenstvo o svatbe kráľovského syna nám to pripomína.

Boh k sebe, podobne ako kráľ z podobenstva povoláva všetkých, dobrých aj zlých a je na každom z nás, či sa rozhodneme nasledovať toto volanie. Je to našou spoločnou vecou, aby sme v cirkvi takto otvorený priestor vytvárali.

Kristus nám však tiež pripomína, že len súhlasiť nestačí, to, že sa zúčastňujeme hostiny, že sme prijali Božie pozvanie by na nás malo byť vidieť aj navonok. Naša účasť na Božom Milosrdenstve by nás mala meniť aj navonok, tak, aby to bolo zrejmé pre naše okolie.

V Jánovom evanjeliu (17, 18-21) Ježiš hovorí „Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta.“ (…)Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal.“ 

Kráľ z podobenstva nakoniec nájde na hostine aj človeka, ktorý nie je primerane oblečený. K božiemu povolaniu sa zachoval nezodpovedne a preto na hostine nemôže zostať. Mohlo by nás to zvádzať k tomu, aby sme začali robiť čistky medzi sebou už dnes. Nebolo by to však správne. Právo na to, určiť kto môže na hostine zostať má jedine Boh sám, nie jeho služobníci, ani ostatní z jeho hostí. Ani my si ho nemáme uzurpovať.

Je to teda našou vecou, a najbližšie roky bude, aby sme aj v tomto zbore, milí Šumperčania vytvárali hostinu, ktorá bude otvorená pre všetkých, priestor, kde každý bude môcť zložiť svoje bremená a načerpať nové sily, priestor, v ktorom budeme spoločne očakávať príchod Kráľa, povzbudzovať sa a napomínať k tomu, aby nás účasť na tejto hostine Božej milosti menila aj navonok, aby „svet uveril“.

Amen.