Izaiáš 61, 1-3: Duch Pána, Hospodina, je nado mnou, lebo ma Hospodin pomazal, poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, obviazať rany tým, čo majú skrúšené srdce, zvestovať slobodu zajatcom a väzneným prepustenie, ohlásiť rok Hospodinovej priazne, deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkým zarmúteným, aby som na sionských zarmútených položil turban namiesto popola, olej radosti namiesto smútku a slávnostné rúcho namiesto sklesnutého ducha. Budú ich volať dubmi spravodlivosti, sadom Hospodina, aby sa on oslávil.
Slová, ktoré sme počuli a nad ktorými sa dnes zamýšľame napísal prorok dávno pred Kristom. Písal ich pravdepodobne v dobe, keď sa Izraelský národ vrátil z dlhého zajatia Babylone. Hovoria o Božom služobníkovi, ktorý má prísť a spôsobiť veľké zmeny nielen v Izraeli. V dobe, keď vznikli boli len prorockou víziou, slovami o budúcnosti, o niečom, čo sa ešte len má stať. Tak vtedy zneli autorovi, aj ľuďom, ktorým boli adresované. Ľudia vtedy dúfali, že sa čím skôr naplnia.
Pre kresťanov dnes už majú trocha iný význam – my veríme, že toto proroctvo bolo naplnené. Tak sme to predsa počuli dnes aj v evanjeliu, že Ježiš tieto slová čítal v Synagóge a keď ich dočítal povedal: „Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Veríme, že práve Ježiš Kristus je tým služobníkom, ktorého príchod ohlasoval prorok v dobe návratu Izraelitov z Babylonu.
Veríme tiež, že jeho príchod na tento svet spôsobil radikálnu zmenu pomerov. Práve nedele, ktoré nasledujú po zjavení Krista mudrcom nám slúžia na to, aby sme sa viac sústredili na dôsledky Jeho príchodu na náš svet. Aj dnes teda máme príležitosť sa lepšie pozrieť na to čo nám proroctvo hovorí o Ježišovi Kristovi, o jeho programe a o dôsledkoch uskutočnenia tohto programu.
O božom služobníkovi prorok v prvom rade hovorí: „Duch Pána, Hospodina, je nado mnou, lebo ma Hospodin pomazal“ Dnes nám to môže znieť aj hlúpo, keď prorok povie o niekom, že ho Hospodin pomazal. Ale v dobe, keď prorok žil sa práve poverenie k prorockej, kráľovskej, ale aj kňažskej službe dialo pomazním olejom. Takto poverený človek sa nazýval pomazaný – mešiah – mesiáš. Práve viera v to, že Kristus je mesiáš – pomazaný nás utvrdzuje v tom, že On, tak ako to o ňom čítame v Evanjeliu podľa Jána nám môže dôveryhodne a presne svedčiť o nebeských veciach.
Slová tohto textu Ježiš, ako sme už spomenuli čítal v synagóge. Určite to nie je náhoda, že evanjelista Lukáš túto udalosť dáva na začiatok Ježišovho pôsobenia. Ježiš týmito slovami prečítal niečo, čo by sme dnes možno nazvali „programové vyhlásenie“. Aké je teda toto mesiášove programové vyhlásenie?
Ježiš sa vo svojom programovom vyhlásení sústredí najmä na tých, ktorí sú odkázaní na pomoc. Najskôr hovorí, že prišiel, aby biednym hlásal radostnú zvesť. Napokon, táto radosť, radosť z jeho príchodu, ho sprevádza už od začiatku. Veď už anjel, ktorý zvestoval jeho narodenie hovoril „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť„. A Ježiš sa skutočne ani nevyhýbal biednym, práve naopak vyhľadával ich. Učil to aj svojich učeníkov a vyzýva k tomu aj nás. Radosť z Jeho príchodu by teda mala byť súčasťou aj našej kresťanskej zvesti. Našou úlohou nie je zvestovať odsúdenie, práve naopak, máme radostne hovoriť o Božej milosti, zjavenej v Kristovi.
Hovorí tiež, že Boh ho poslal zaviazať rany tým čo majú skrúšené srdce. A v evanjeliách predsa čítame, na mnhých miestach, že Ježiš to skutočne aj robil. Spomeňme len na okraj Zachea, colníka, ktorým všetci pohrdali a ktorému Ježiš zvestuje spasenie a odpustenie hriechov. Alebo Máriu magalénu, ktorú aj učeníci okríkli, keď Ježišovi pomazala nohy, no ona u neho nachádza pochopenie a prijatie… Iste by sme našli ešte veľa iných dobrých príkladov toho, že Ježiš mnohým skrúšeným, mnohým ktorí psychicky trpeli bol útechou.
Tretím bodom Ježišovho programového vyhlásenia je, že Boh ho posiela vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára. Poslucháči, ktorí toto proroctvo počuli v dobe Jeho vzniku si to určite spájali s prepustením z Babylonského zajatia. Ako si ho môžme vysvetľovať dnes my, kresťania, ktorí žijeme v slobodnej krajine a nie vo väzení? Najlepšie tak, že aj napriek všetkému aj my sme v zajatí zákona a hriechu, ako o tom mnohokrát svedčí apoštol Pavol. Z tohto zajatia, v ktorom nás nečaká nič iné len smrť Kristus vyslobodil aj nás.
V poslednom bode svojho programového vyhlásenia Kristus hovorí, že Boh ho poslal vyhlásiť milostivý rok Hospodinov. Pre izraelitov bol milostivý rok veľmi zvláštnym obdobím, ktoré sa malo podľa príkazov z 3M 25 opakovať každých 49 rokov. V tomto roku mali vyť všetci prepustení z otroctva ,všetci sa mali vrátiť k majetku, ktorý museli kvôli chudobe predať a všetky dlhy museli byť v tomto roku odpustené. Aké by to bolo, keby sme takýto milostivý rok vyhlásili na Českej republike? Exekútori by asi boli veľmi smutní…
Ježiš však neprišiel vyhlásiť odpustenie finančných dlžôb a navrátenie hmotného majetku k pôvodnému majiteľovi. Hriech v starozmluvnom chápaní spôsobuje okrem iného aj to, že človek sa stáva voči Bohu dlžníkom. A tak my všetci, keďže sme hriešni sme aj dlžníkmi. Pán Boh tiež človeka stvoril na svoj obraz a dal mu právo žiť v raji – toto nám bolo pre hriech prvých ľudí odobrané. Ježiš Kristus však priniesol milostivý rok a prináša ho vždy znova, pre každého z nás. Skrze Neho môžme dostať naspäť právo na pobyt v raji. Skrze neho sú nám odpustené naše hriechy – naše dlhy.
Ježišov program je teda predovšetkým o potešení pre všetkých. Ježiš neprišiel len pre niektorých, prišiel kvôli všetkým ľuďom. Dôsledkom uskutočnenia tohto programu je veľká zmena. Tí čo na seba v smútku sypú popol si majú nasadiť najkrajšiu možnú pokrývku hlavy, namiesto smútku má zavládnuť radosť, namiesto beznádeje oslavy. Takéto zmeny môže a chce Kristus priniesť aj do našich životov, stačí, ak ho začneme nasledovať.
Nech nás teda tieto prorocké slová, ktoré sa v Ježišovi Kristovi aj splnili naplnia radosťou a nádejou, veď sú to slová o Božej milosti, ktorú ponúka všetkým nám.
Jakub Pavlús, farář sboru
