První čtení: Jonáš 1, 1-4;  11-16 a 2, 1-4:

Stalo se slovo Hospodinovo k Jonášovi, synu Amítajovu: 2„Vstaň, jdi do Ninive, toho velikého města, a volej proti němu, neboť zlo, které páchají, vystoupilo před mou tvář.“ 3Ale Jonáš vstal, aby uprchl do Taršíše, pryč od Hospodina. Sestoupil do Jafy a vyhledal loď, která plula do Taršíše. Zaplatil za cestu a vstoupil na loď, aby se s nimi plavil do Taršíše, pryč od Hospodina. 4I uvrhl Hospodin na moře veliký vítr a na moři se rozpoutala veliká bouře. Lodi hrozilo ztroskotání.

Zeptali se ho: „Co teď s tebou máme udělat, aby nás moře nechalo na pokoji?“ Neboť moře se stále více bouřilo. 12Odpověděl jim: „Vezměte mě a uvrhněte do moře, a moře vás nechá na pokoji. Vím, že vás tahle veliká bouře přepadla kvůli mně.“ 13Ti muži však veslovali, aby se vrátili na pevninu, ale marně. Moře se proti nim bouřilo stále víc. 14Volali tedy k Hospodinu: „Prosíme, Hospodine, ať nezahyneme pro život tohoto muže, nestíhej nás za nevinnou krev. Ty jsi Hospodin, jak si přeješ, tak činíš.“ 15I vzali Jonáše a uvrhli ho do moře. A moře přestalo běsnit. 16Na ty muže padla veliká bázeň před Hospodinem. Přinesli Hospodinu oběť a zavázali se sliby.

Hospodin však nastrojil velikou rybu, aby Jonáše pohltila. Jonáš byl v útrobách ryby tři dny a tři noci. 2I modlil se v útrobách ryby k Hospodinu, svému Bohu. Řekl: 3„V soužení jsem volal k Hospodinu, on mi odpověděl. Z lůna podsvětí jsem volal o pomoc a vyslyšels mě.

 

Príhovor ku požehnaniu dieťaťa:

Milí rodičia

Príbeh proroka Jonáša je jedným z mojich najobľúbenejších príbehov. Je to príbeh o tvrdohlavosti – ľudskej, ale aj tej Božej. Ten príbeh je aj po tisíckach rokov zrozumiteľný. Nápadne sa podobá na tisícky iných, celkom bežných príbehov o tvrdohlavých otcoch a ich tvrdohlavých synoch, ktorí sa majú naozaj srdečne radi, lenže neustále narážajú na to, že vo svojej tvrdohlavosti len ťažko hľadajú kompromis.

O čo vzácnejšie to potom je, keď je otec nie len tvrdohlavý, ale aj milosrdný k svojim deťom a chápe aj ich mladícke omyly. Ako taký sa ukazuje aj Boh v príbehu proroka Jonáša. Ten sa síce rozhodne sám za seba, že sa vyberie úplne opačne, než ho Boh povolal, no namiesto trestu dostáva zvláštnu požehnanie – hoci na prvý pohľad sa nám to ako požehnanie vôbec nemusí javiť.

Prichádza totiž formou zvláštnej výchovy. Jonáš je námorníkmi hodený cez palubu, do rozbúreného mora. No to, čo by sa mohlo javiť ako istá smrť je pre neho len lekciou v mori ho totiž čaká zvláštny taxík – veľká ryba.

V tom všetkom môže Jonáš zažívať nie len úzkosť, ale aj pomoc a požehnanie. Sám nakoniec hovorí: „Z lona podsvetia som volal o pomoc a vyslyšal si ma“ a keby sme pozreli do poslednej kapitoly, čítame v nej: „Věděl jsem, že jsi Bůh milostivý a plný slitování, shovívavý a nesmírně milosrdný, že tě jímá lítost nad každým zlem.“

Váš Jonáš azda nebude potrebovať až tak intenzívne vedenie, ako ten Biblický. Dnes ho však privádzate s prianím, aby bol zboru predstavený a aby prijal požehnanie od nás všetkých, pokým nerozozná túžbu po tom, že chce byť v krste začlenený do úplného spoločenstva s Kristovou cirkvou. My všetci mu, kým sa tak stane, chceme vydávať o Bohu a Kristovi dobré svedectvo, byť Jonášovi, ale aj Vám, milí rodičia, sprievodcami na tejto spletitej cete.

Nevieme, či a kedy sa Jonáš sám rozhodne pre krst. Môžeme sa ale plne spoliehať na to, že Boh je ten, kto sa pre Jonáša rozhodol, že on je naozaj nesmierne milosrdný, ale aj tvrdohlavý a keď sa pre ľudstvo raz v Kristovi rozhodol, tak môže kohokoľvek zachrániť, hoci aj z brán podsvetia.

V tejto dôvere teda prijmite pre Jonáša požehnanie

 

Druhé čtení: Marek 4, 35-41:

Téhož dne večer jim řekl: „Přeplavme se na druhou stranu!“ 36Opustili zástup a odvezli ho lodí, na které byl. A jiné lodi ho doprovázely. 37Tu se strhla velká bouře s vichřicí a vlny se valily na loď, že už byla skoro plná. 38On však na zádi lodi na podušce spal. Učedníci ho probudí a řeknou mu: „Mistře, tobě je jedno, že zahyneme?“ 39Tu vstal, pohrozil větru a řekl moři: „Zmlkni, utiš se!“ I ustal vítr a bylo veliké ticho. 40Ježíš jim řekl: „Proč jste tak ustrašení? Ještě nemáte víru?“ 41Zmocnila se jich veliká bázeň a říkali jeden druhému: „Kdo to jen je, že ho poslouchá i vítr i moře?“

Milí priatelia,

Ja viem, zase text o búrke na mori. Dnes už tretí v poradí. O to lepšie sa ale do neho môžeme vcítiť. Zažil niekto z vás búrku na mori? Ja osobne nikdy. Väčšina z nás už ale snáď aspoň niekedy videla v televízií zábery toho, ako to pri takej búrke na mori vyzerá.

Všade fúka silný vietor, vlny sú vysoké a loď na nich vyzerá ako detská hračka, len čakáte, kedy sa prevráti.

V takej nejakej situácií sa v evanjeliu nachádzali aj učeníci s Ježišom. Nápadne sa to podobá na situáciu moreplavcov s Jonášom na palube. Všade chaos, panika, ľudia sa buď zúfalo modlia, vyhadzujú vodu z paluby, alebo robia oboje zároveň.

Len v podpalubí jeden človek kľudne odpočíva, akoby sa nič nedialo. „Lodníci se báli a úpěli každý ke svému bohu a vrhali do moře předměty, které měli na lodi, aby jí odlehčili. Ale Jonáš sestoupil do podpalubí, ulehl a tvrdě usnul.“ Tak to čítame v knihe proroka Jonáša. V markovi potom: „Tu se strhla velká bouře s vichřicí a vlny se valily na loď, že už byla skoro plná. On však na zádi lodi na podušce spal“

Zaspať v búrke, na lodi ktorú zmieta vlnobitie zo strany na stranu… Dá sa to vôbec? Jonášovi aj Ježišovi sa to podarilo, hoci všetci ostatní okolo nich zostávali v strehu, strachujúc sa o vlastný život.

V oboch prípadoch môžeme len špekulovať o tom, čo ich k tomu viedlo. Jonáša k tomu možno viedlo nejaké fatálne odovzdanie sa do Božích rúk, keď sa ho námorníci pýtajú, čo s ním majú spraviť, hneď im povie, nech ho hodia do mora… a búrka ustane.

U Ježiša je to ale inak. Je na lodi s učeníkmi a pred Bohom neuteká, práve naopak. Nemá strach, pretože dôveruje Bohu aj v búrke. Sám napokon napomína svojich učeníkov, že majú malú vieru.

V jednom komentári som čítal zaujímavý postreh. Búrka na mori, to je predovšetkým silný vietor a nekonečné množstvo vody. Mnohých to môže desiť, ale je možné to interpretovať aj pozitívne. V knihe genesis vial vietor nad vodami predtým, než z chaosu povstalo stvorenie. V Knihe exodus to bol práve silný vietor, ktorý spôsobil, že sa vody červeného mora rozdelili, aby mohol Boží ľud prejsť z otroctva na slobodu. A v Jánovom evanjeliu Ježiš hovorí Nikodémovi, že všetci sa musia narodiť z vody a Božieho ducha…

Keď sa okolo nás všetko začne víriť a prichádza búrka, nemusí to vždy byť deštruktívne. Keď v takýchto náročných situáciách neprepadáme panike, môžeme pokojne uvidieť a zažiť aj tvorivú silu Božieho Ducha. Niekedy je skrátka nutné prežiť búrku, aby sa ukázalo, čo všetko v našom živote potrebuje posilniť, a čoho sa treba zbaviť na ceste k záchrane.

To platí tak v živote každého z nás, ako jednotlivcov, ale aj v živote spoločenstva. Často si pestujeme rôzne strachy, nesieme si bremená starostí o budúcnosť, ale aj viny z minulosti, staviame okolo seba bariéry, alebo im dovolíme rásť a tešíme sa zo súkromia, ktoré nám poskytujú.

Boží Duch však čas od času zavanie tak silno, až je z toho búrka, v ktorej je nám to všetko na príťaž.

Vezmime si teda k srdcu Ježišove slová, nebuďme ustarostení, ale dôverujme Bohu, ktorý nás ani v náročných situáciách nenecháva samých.

Potom budeme môcť skonštatovať podobne, ako žalmista: „A když ve svém soužení úpěli k Hospodinu, vyvedl je z tísně: utišil tu bouři, ztichlo vlnobití. 30Zaradovali se, když se uklidnilo, on pak je dovedl do přístavu, jak si přáli. Ti ať vzdají Hospodinu chválu za milosrdenství a za divy, jež pro lidi koná , ať ho vyvyšují v shromáždění lidu, v zasedání starších ať ho chválí!“
Amen

 

Jakub Pavlús, farář sboru