Židom 13, 20-22: A Boh pokoja, ktorý skrze krv večnej zmluvy vyviedol spomedzi mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu, a nech v nás koná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.
Máme pred sebou nový začiatok o ktorom som hovoril včera. Je tu nový rok. Ja už teraz viem, že si ešte pár dní budem zvykať na to, že do dátumov musím písať rok 2018 a nie rok 2017, som si skoro istý, že to pár krát popletiem, stáva sa to každý rok. Začal sa nový rok a na to si chvíľu skrátka treba zvykať. Neviem ako to máte vy, ale mne sa nový začiatok vždy spája nie len s takýmito banálnymi preúčaniami sa, ale aj s novými veľkými očakávaniami a predsavzatiami.
Je to predsa nový začiatok, nová šanca, nová príležitosť. Ľudstvo akoby dosiahlo ďalší „checkpoint“ kontrolný bod. Že tento mýlnik je pre nás významný azda dokazuje aj to, že sa ho snažíme tak veľmi zvýrazniť. Nie som veľkým fanúšikom pyrotechniky, ale ale uznávam, že dobre naplánovaný ohňostroj vie veľmi zaujímavo oddeliť starý rok od nového. Stále však nechápem, prečo to nevieme vydržať bez toho, aby ulice o polnoci vyzerali trocha ako vojnová zóna. Možno všetkým tým rachotom chceme prehlušať všetko čo je za nami, možno jasom ohňostrojov v tmavej noci chceme hneď od začiatku previetiť tmu, ktorá nás jeho prvé hodiny obklopuje.
Začiatok je však vždy krásny a zároveň desivý moment. Krásny preto, že nech už tie úseky ktoré máme za nami boli hocijaké máme teraz, na začiatku nového úseku šancu spraviť veci lepšie, krajšie, dokonalejšie. Je však aj desivý a to preto, že nevieme, či sa nám to podarí. Nevieme, koľko problémov nás v tomto novom úseku môže postretnúť, čo všetko sa môže „zopsuť“, koľko polien nám popadá pod nohy a koľkokrát sa po páde budeme musieť znova pobierať zo zeme.
Nie je však na škodu dať si na tomto začiatku nejaké tie predsavzatia. Oni tie predsavzatia sú také pravidlá, ktorými by sme sa chceli riadiť. Také predsavzatia, keď na ne nezabudneme, sa môžu pre nás stať vodítkami v ťažkých situáciách. Navyše, my, kresťania si tieto predsavzatia môžme určovať aj podľa toho, čo nám hovoria svedectvá o Slove Božom v Písme. Takýmto krásnym svedectvom sú aj slová z listu Židom, ktoré slúžia ako základ tejto kázne.
Autor tohto listu v prvom rade hovorí o Bohu ako o Bohu pokoja. Aké vzácne sú to slová v týchto nepokojných časoch. Náš Boh je Bohom pokoja. On je a zostáva Bohom pokoja aj uprostred všetých nepokojov, stresu a strachu. On je Bohom pokoja a nechce, aby sme sa v tomto novom roku stresovali, či strachovali. Ak nás niečo vedie k strachu, nebude to Boží hlas. A čo teda robí tento Boh pokoja v našom živote?
V prvom rade aj na začiatku tohto roka nám pripomína svoju novú zmluvu. Zmluvu, ktorú uzavrel s celým ľudstvom. Zmluvu, ktorá nie je zapísaná na žiadnom papieri, ktorá sa hádam slovami ani nedá vystihnúť. Zmluvu, ktorú s nami uzavrel v Ježišovi Kristovi, ktorého nám dal za pastiera.
Je to zmluva o milosti – celkom nezaslúženej. A predsa, aj keď si ju nezaslúžme nám ju Pán Boh dáva. Nezabúdajme na túto novú zmluvu ani počas nového roka. Možno sa nám všetko nepodarí, možno nie vždy budeme všetko robiť tak, ako to od nás Pán Boh vyžaduje avšak my sme účastníkmi novej zmluvy. Zmluvy o milosti, ktorú nám predsa daroval práve preto, že pozná naše slabosti.
Preto aj autor listu židom predovšetkým praje jeho čitateľom to, aby ich Pán Boh utvrdil vo všetkom dobre. Pán Boh predsa vie, že snažiť sa o dobro, to je ťažká práca, právom môžme povedať, že je to práca nad ľudské sily. A to aj napriek tomu, že dobro, to nie je žiadna veda. Iste, ak by sme ho chceli filozoficky vysvetliť, dalo by nám to dosť práce, ale v praxi je dobro celkom jednoducho odlíšiteľné od zla. Dobré je venovať niekomu pozornosť, dobré je pomáhať, dobré je darovať a niekedy je dobrom aj prijať dar, hoci možno na prvý pohľad bezcenný, dobré je sa za niekoho modliť, dobré je niekoho vypočuť, dobré je niekoho navštíviť.. a tak by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho.
Prajem nám teda, aby sme aj my ako jednotlivci, ale aj ako cirkevný zbor vykročili do nového roka s úprimnou túžbou po dobre. Pán Boh nás predsa ku konaniu dobra povoláva a zmocňuje skrze milosť, ktorú nám dal v Ježišovi Kristovi. Prajem nám všetkým, aby Pán Boh cez nás konal, čo sa Jemu páči, aby sme mohli aj my v tej tme, ktorá nás obklopuje žiariť ako ohňostroje, ktoré sme zažili na prelome starého a nového roka, aby sme podobne ako tie ohňostroje aj my prebudili tých čo spia a upriamili ich pozornosť na Boha pokoja, ktorý nám daroval vo svojom synovi, Ježišovi Kristovi milosť a spasenie.
V tom všetkom nech nás posilňuje Boh pokoja, On nech nás utvrdí v každom dobre, aby sme plnili Jeho vôľu a nech v nás koná, čo sa Jemu páči cez Ježiša Krista. Jemu sláva na veky vekov. Amen.
Jakub Pavlús, farář sboru
