Žid 13, 8-9: Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Nedajte sa strhnúť všelijakými cudzími náukami. Je dobré posilňovať srdce milosťou, nie tým, že človek žije podľa predpisov o pokrmoch, ktoré neprospievajú tým, čo ich dodržiavajú.

 

Milí bratia, milé sestry,

         stojíme na prahu nielen dneška a zajtrajška, ale aj na prahu tohto a budúceho roka. Sme len malý kúsok od toho, aby sa náš život cez tento prah prevalil, bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie. Ako vždy, keď sa blíži koniec nejakého obdobia, je dobré zhodnotiť čo všetko je za nami. Je dobré spomenúť si na úspechy aj neúspechy, na to čo nás potešilo a na to čo nás sklamalo, na to čo nás zabolelo a čo prípadne našu bolesť zmiernilo, na to čoho sme sa báli a čo nám dodalo odvahu…

         To všetko totiž nejakým spôsobom určovalo náš život, menilo naše postoje a menilo našu osobnosť. Dnes je to už všetko minulosťou a predsa aspoň niečo z toho zasahuje aj do prítomnosti a určuje aj našu budúcnosť. Pri pohľade späť si možno o niektorých veciach povieme, že by bolo lepšie, ak by sa nestali, možno si povieme že v niektorých situáciách by sme sa zachovali celkom inak a dúfam, že každý z nás zažil aspoň jednu takú udalosť, ktorú by si rád zopakoval.

         V našom živote sa neustále stretáva v prítomnosti minulosť s budúcnosťou. Søren Kierkegaard raz povedal, že: „Životu možno rozumieť iba smerom späť, žiť sa však musí smerom vpred.“ Z minulosti teda môžeme porozumieť, akým smerom sa doteraz náš život uberal a zhodnotiť, či sme s jeho smerovaním spokojní alebo nie. Môžeme sa poučiť z našich úspechov aj neúspechov. Do budúcnosti tak môžeme hľadieť s nádejou. S nádejou na zmenu, ak nie sme spokojný s tým kam sa uberáme, alebo s nádejou na to, že sa nám podarí udržať smerovanie nášho života, ak sme s ním spokojní.

         Kresťania však môžu v tomto neustálom stretaní sa minulého a budúceho predsa len nájsť určitú konštantu. V našom živote môžeme vidieť neprestajné pôsobenie toho, ktorý sa nemení, ktorý ostáva rovnaký včera, dnes i naveky. On v nás pôsobil, pôsobí a bude pôsobiť práve preto, že nikto z ľudí mu nie je ľahostajný. V mori neustálych zmien, neistôt a búrok sa Jeho pôsobenie v našom živote javí ako jediná istota.

         Otázkou teda je aj to, ako On pôsobí.  V písme nachádzame jeho svedecto o jeho pôsobení predovšetkým v dvoch podobách. Boh koná cez zákon a evanjelium. Boh teda v našich životoch pôsobí nie len ako odsudzujúci Boh. Nemôžeme tvrdiť, že nám prinášal, prináša a bude prinášať iba beznádej z toho, že Jeho prikázanie nedokážeme naplniť a že nám zvestuje iba odsúdenie.

         Práve naopak, veď Ježiš Kristus dokázal Božiu lásku k človeku, keď za všetky ľudské hriechy trpel na golgotskom kríži. Priniesol nám tak do každého dňa novú nádej. Nádej, že hoci pri pohľade za seba, do našej minulosti vidíme, ako mnoho krát sme sa proti Božím prikázaniam prehrešili, môžeme pri pohľade do budúcnosti do nej vstupovať s nádejou odpustenia našich hriechov.

         Veď aj čítame, že je dobré, ak sa vzájomne posilňujeme milosťou, ktorú nám dáva Pán Boh skrze Ježiša Krista a nie neustálym opakovaním predpisov o tom, čo všetko by sme mali dodržiavať.

         Takéto opakovanie predpisov nakoniec vedie buď k  falošnej pýche nad tým, aký sme dokonalí, alebo úprimnej beznádeji nad tým, aký sme hriešni. Je to však práve zvesť o milosti, o tom, že Pán Boh nám naše hriechy odpúšťa nie preto, že si to zaslúžime, ale preto, že je svetu nechce priniesť zákon, ale predovšetkým spravodlivosť, ktorá nám prináša každodenne novú nádej. Pán Boh nás nevedie k tomu, aby sme sami zo seba, zo svojich rodín a zo svojich životov robili dokonalý príklad pre všetkých v okolí, lebo vie, že sa sami za seba nemôžeme zaručiť, lebo vie, že sme všetci beznádejne hriešni.

         Namiesto toho nás žiada, aby sme sa všetci navzájom posilňovali správou o Jeho spravodivosti, že On sa nad ľuďmi zľutoval, hoci sme si to nijak nezaslúžili. Táto nám umožňuje hľadať a posilňovať v každom človeku vždy predovšetkým to najlepšie a pristupovať ku každému a všetkému triezvo a bez predsudkov.

         Prajem teda nám všetkým, aby sme dokázali zhodnotiť s úprimnosťou to, čo sme zažili v roku ktorý je za nami, a vedeli sa z našich chýb poučiť a činiť z nich pokánie. Predovšetkým však nám všetkým prajem to, aby sme vedeli na nový rok, ktorý je pred nami hľadieť s nádejou.       

         Prajem nám, aby sme v tejto nádeji vedeli s pokorou pristupovať ku všetkým ľuďom v našom okolí a nenechali sa ovládať strachom z nedodržania Božieho zákona, lebo to nám nijak neprospeje. Prajem nám všetkým, aby sme boli citliví na potreby slabých, chorých, a tých čo pociťujú tieseň a beznádej, či tým ktorých väčšina spoločnosti odsudzuje. Rovnako nám prajem, aby ak sa v takejto situácií ocitneme, nám Pán Boh poslal do cesty ľudí, ktorým nebudeme ľahostajní.

         Amen!

Jakub Pavlús, farář sboru