Luk 5, 27-32: Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: Poď za mnou! 28 Lévi tam nechal všetko, vstal a šiel za ním. 29 Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. 30 Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi? 31 Ježiš im povedal: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32 Neprišiel som pozývať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.

 

Milí bratia a sestry!

Pred príbehu o colníkovi Lévim je v Lukášovom evanjeliu ešte jeden známy príbeh, príbeh o ochrnutom mužovi, ktorého Ježiš uzdravil. Bolo príbeh o veľkej viere štyroch priateľov, ktorí postihnutého muža priniesli k Ježišovi a keď sa nemohli dostať do domu v ktorom Ježiš práve hovoril, rozbili strechu a spustili ho priamo pred Ježiša. Ten ako prvú vec však neriešil jeho ochrnutie, ale zvestoval mu, že jeho hriechu sú mu odpustené, čo sa stretlo s námietkami na strane farizejov a zákonníkov. Kto je tento človek, ktorí si dovoľuje vyhlasovať Božie odpustenie hriechov? Bezprostredne po tejto šokujúcej udalosti nad ktorou prítomní žasli a domnievam sa, že o nej ešte dlho hovorili sa udial ďalší dôležitý príbeh.

Hovorí sa v ňom, že Ježiš vyšiel a uvidel colníka Léviho a povolal ho, aby ho nasledoval.

Prvá vec, ktorá je veľmi zaujímavá je, že Ježiš vychádza. Ježiš vychádza z domu kde uzdravil chromého, ľudia tam možno ešte stále postávali s otvorenými ústami  spamätávali sa zo zázraku a On rovno ide k ďalšiemu človeku, ktorý ho potrebuje. Boh vychádza, aby zachraňoval. Boh nezostáva v nebi, ale posiela svojho Syna na zem. Aj v príbehu vychádza za ľuďmi ktorí ho potrebujú.

A uvidel colníka Léviho. Ježiš vždy vidí viac ako je zreteľné na prvý pohľad bežnému pozorovateľovi. To čo väčšina ľudí videla na Lévim bolo dosť nelichotivé. Bol colníkom, teda, dnes by sme možno mohli povedať, patril k tým najskorumpovanejším výbercom daní a mýta. Dá sa predpokladať, že hoci mal veľmi dobré ba dokonca zrejme vysoko nadštandardné príjmy, zrejme nebol veľmi šťastným a spokojným človekom. Bežní ľudia sa mu vyhýbali, nemali ho v láske a možno dokonca prechádzali na druhú stranu ulice, keď ho mali stretnúť. Nebol to teda taký ten colník, ktorý nás ešte pred niekoľkými rokmi kontroloval na hraniciach pri výjazde z republiky.

A pretože doba sa mení a často si nevieme domyslieť a predstaviť historické súvislosti býva veľmi užitočné pri čítaní Biblie zalistovať vo výkladových slovníkoch, komentároch, skočiť si raz týždenne na biblickú hodinu… :D A tak sa dozvieme, že colník v Izraeli bol iný colník ako ten spred pár rokov. Spadal do kategórie ľudí s ktorými sa slušný žid nestýkal, nerozprával. Je pravdepodobné, že Lévi už počul o Ježišovi, ktorý nejaký čas chodí po okolí a robí rozličné zázraky. Nepochybujem, že bol pomerne prekvapený, keď Ježiš po jednom takomto zázraku zamieril priamo k nemu a povedal: „Poď a nasleduj ma!“

Nevieme, či tomu predchádzal nejaký  dlhší dialóg. Vieme však, že Ježiš si Léviho, ktorý sa stal neskôr jeho učeníkom nevybral pre žiadne jeho náboženské kvality. Videl viac ako okolie. Videl muža, ktorý zúfalo potrebuje Boží dotyk a zmenu v živote, človeka, ktorý potrebuje uzdravenie. A Lévi skutočne vstal, opustil to s čím dovtedy spájal svoj život a šiel za Ježišom.

To v živote nemusí byť pre človeka vôbec jednoduché rozhodnutie. Opustiť to čo dovtedy poznal a čo ho veľmi slušne živilo. Prečo to vôbec urobil? Kde vzal odvahu urobiť tak radikálny krok. Boli to len zázraky o ktorých sa vedelo? Domnievam sa že zďaleka nie. Ježiš bol viac ako výnimočná osobnosť. Bol to Boží Syn, ktorý keď prišiel k človeku a prehovoril bolo cítiť Božiu moc, blízkosť a lásku.

No odozva k akej sa odvažuje Lévi, že vstal a nasledoval Ježiša nebola automatická. Vieme, že s Ježišom sa stretlo a diskutovalo veľa inteligentných, vzdelaných a v Božom slove veľmi zbehlých ľudí, zákonníkov a farizejov a mnohí z nich ostali iba na úrovni teologickej debaty. Nikdy neurobili to, čo Lévi. Nevstali a neodišli od svojich dovtedajších istôt, neopustili svoju tradíciu aby nasledovali Ježiša.

Naopak, utvrdzovali sa vo svojom postoji, že to ako to vnímajú oni je to správne. Bolo to tak aj v dnešnom príbehu. Lévi pozýva Ježiša k sebe domov na hostinu a túži sa podeliť o dobrú správu s ľuďmi, ktorých dobre pozná a s ktorými udržiava kontakty. Pravdepodobne to zase boli ľudia „z oboru“ či takí, ktorí nemali voči praktikám colníkov žiadne výhrady.

Ježiš toto pozvanie príjme. Nijako sa ich neštíti a nevyhýba sa im. Naopak sa chova mimoriadne láskavo a ľudsky. Príjme pozvanie k stolu, je s ľuďmi podivnej povesti na  okraji spoločnosti, hovorí s nimi, smeje sa s nimi, dáva im najavo, že sú pre neho dôležití, preukazuje im úctu a prijatie. To sa však stretlo s odporom. S odporom u tých, ktorí perfektne poznali Božie slovo, Boží zákon a snažili sa ho do puntíku vyplniť. Ale pri tom všetkom plnení sa im zo života vytratila ľudskosť. Reptali proti tomu, čo Ježiš robil.

Dávali najavo nesúhlas. Ako to, že sa stretáva s takýmito ľuďmi? Sú to predsa hriešnici, vedú život, ktorý je nemorálny a on s nimi nie len komunikuje, ale dokonca stoluje. Bolo to pre mnohých poburujúce. Ježiš sa s týmto postojom stretal mnoho krát.

Aj tu zvestuje základné posolstvo, že prišiel, aby uzdravoval. On prišiel, aby odpúšťal a premieňal ľudské životy. Neprišiel, aby človeka odsúdil, ale aby ho vyslobodil a preto prichádza do ľudských životov a ponúka nám niečo nové.  Uzdravenie a odpustenie.

Farizeji a zákonníci boli presvedčení, že svoj život žijú maximálne zbožne a nie je možné im nič vytknúť. Tomu verí mnoho ľudí aj dnes. A práve tí sa neboja ukázať prstom na iného človeka a pohoršiť sa hoci ho vôbec nepoznajú. Aha to sú tí, ktorí sú iní ako my. To sú tí, ktorí sa nám nehodia, aby sa vôbec vyskytovali v našej blízkosti. To sú tí, ktorých tu nechceme a cítime sa nimi ohrození. Hoci o nich nič nevieme, ani sme ich osobne nestretli, ani sme sa neporozprávali, vieme len, že nám vadia….lebo máme nejakú svoju zažitú predstavu, ktorá môže mať od reality veľmi ďaleko.

Predstavte i Ježiša, ako stoluje s ľuďmi z pre Vás najmenej obľubenej skupiny, ježiša pri jednom stole s tými, ktorých považujete za najviac opovrhnutia hodných. Môže to znieť provokujúco, ale tak to predsa čítame v texte: „Ako to, že jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi?“ Ako to náš pane, že s takýmito hroznými podľuďmi sedíš pri jednom stole? Len robíš hanbu našej tradícií, našej cirkvi, uvedom si pane, že zastupuješ aj nás!

Niekedy sa však človek musí stať priateľom na to, aby ho druhý človek začal aspoň trocha počúvať, rešpektoval jeho rady. Často je to omnoho lepšie, zachovať sa priateľsky, keď chceme človeka priviesť k Bohu, než sa nad druhého povyšovať v mene „Božieho zákona“

Bez ohľadu na to, či to čo si o niekom myslíme je, alebo nie je pravda, Boží Syn prichádza, aby zachránil hriešnikov, aby uzdravil nemocných, aby sa stal ich priateľom a lekárom. Každý ho potrebuje. Nikto ho nepotrebuje menej, alebo viac. Každý ho v skutočnosti potrebuje naliehavo a intenzívne. A tak Ježiš prichádza do našej každodennosti a pozýva nás, všetkých: Poď a nasleduj ma! Nasleduj ma – nie preč z tohto sveta, jeho výzva nie je výzvou na únik, je to výzva k tomu, aby sme Ježiša nasledovali medzi hriešnikov, áno aj tam, kde sa na tom možno zákonníci našej doby pohoršia, kde to nebudú chápať. Nasleduj ma, prinášaj so mnou Božie kráľovstvo do tohto sveta, ktorý ho tak potrebuje.

Milí priatelia:

Prajem nám, aby sme na jeho výzvu k nasledovaniu vždy reagovali tak ako Lévi, ktorý vstal, opustil to čo ho odvtedy vzďaľovalo od Boha,  nasledoval Ježiša, priviedol ho do svojho domu a predstavil svojim priateľom a celý svoj ďalší život kráčal za svojim Pánom. Amen

Jakub Pavlús, farář sboru