Marek 1, 29-39: Len čo vyšli zo synagógy, vošli s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. 30 Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu o nej povedali. 31 Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. 32 Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. 33 Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. 34 Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých, ktorých trápili rozličné choroby, vyhnal mnohých zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil. 36Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. 37 Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú! 38 On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel. 39 Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Všetci Ťa hľadajú! Pre niekoho by takýto oznam mohol znieť desivo, inému by zas mohol spôsobiť radosť, veľmi to ale záleží od okolností. Všetci ale občas potrebujeme tak trocha „vypnúť“, oddýchnuť si, načerpať nové sily, podstúpiť „psychohygienu“, aby sme tak rýchlo nevyhoreli.
Text z Markovho evanjelia nám takto predstavuje Ježiša, ešte na začiatku Jeho verejného pôsobenia. Ježiš bol (nie len) podľa Markovho evanjelia vždy ľuďmi vyhľadávaný. Len čo vychádza zo synagógy prichádza do Šimonovho (Petrovho) domu, kde si možno plánoval oddýchnuť, no namiesto toho v ňom nachádza Petrovu svokru ktorá potrebuje uzdravenie. Uzdravil ju, netrvalo to dlho a prinášali mu všetkých chorých, posadnutých zlými duchmi, odrazu boli všade okolo ľudia, ktorí nejak potrebovali pomôcť.
Ľudí, ktorí potrebujú pomoc sa nájde vždy dosť veľa, bez ohľadu na miesto, či čas, do ktorého by sme sa presunuli. Tú noc v Kafarnaume Ježiš mnohým z nich pomohol, no vzápätí sa utiahol do ústrania, nechávajúc mnohých z tých, čo ku nemu prišli pre pomoc samých-bez pomoci a snáď aj sklamaných. Odchádza, aby sa modlil, aby nabral nové sily.
Kde si? Všetci ťa hľadajú! Už sme niekedy prichádzali za Ježišom s podobným oznámením? Keď sa nad tým tak zamýšĺam, tak nie, aspoň si to nepamätám. Myslím, že som nikdy nemal dojem, že v mojom okolí všetci hľadajú Ježiša, to asi naozaj nie. Ale pamätám si, že som za ním pár krát prichádzal a trocha mu vyčítal, že mčí. Kde si? Niekto ťa hľadá! Myslím, že s podobnou otázkou už som za ním prichádzal.
A možno ešte viac z nás už za ním prichádzalo a hovorilo mu: Kde si? Neviem ťa nájsť! Možno sme ani neprichádzali sami kvôli sebe, možno sme k nemu chceli len priviesť svojho priateľa, známeho, svojho blízkeho, ktorý potreboval pomoc a zrazu sme nevedeli ako a kam ho vlastne priviesť. A ak sme ho aj priviedli, ako často niektorí z nás zažili sklamanie z toho, že naše prosby neboli vypočuté?
Text z Markovho evanjelia nám ukazuje Ježiša vo svetle, v akom o ňom obvykle nehovoríme, ako o ňom obvykle nepremýšľame. Na výzvu učeníkov „Kde si? Všetci a hľadajú“ Ježiš odpovedá „Poďme inde“. Ježiš odchádza a necháva zástupy hľadajúcich bez odpovede, bez zázraku kvôli ktorému sa rozhodli ho nasledovať.
„Poďme inde“ tá odpoveď sa môže na prvý dojem zdať ako do neba volajúca arogancia. V Izaiášovi sme predsa čítali: „Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu“ a zrazu vidíme zástup sklamaných a opustených, ktorí žiadne nové sily nedostali, hoci prichádzali za Ježišom.
Ježiš má však dobrý dôvod odísť z Kafarnaumu. „Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel.“ Aj napriek očakávaniam všetkých prítomných musíme skonštatovať, že zázračné uzdravenia a „oživenia“ mŕtvych neboli prioritou Ježišovej služby na zemi.
Kristus je vtelené slovo, prišiel, aby zvestoval. To je snáď aj odpoveď na to, prečo mnohí, ktorí k nemu prichádzajú žiadajúc o zázrak odchádzajú sklamaní a nevypočutí. Viera, ktorá sa zakladá na zázrakoch a nie na zvesti o „Kristovi“ stojí na vratkých základoch.
V živote určite môžu prísť chvíle, kedy sa aj napriek tomu, že sme sa vydali na cestu s Ježišom budeme hlásiť ku slovám z knihy proroka Izaiáša „Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu“. Podstatné však je, aby sme ani v takom čase neprestávali k Hospodinu volať. Myslím však, že ani vtedy by sme nemali očakávať automatický zázrak, radikálnu zmenu.
Hospodin hovorí: „Mladíci sa unavia a ustanú, mládenci sa potkýnajú na každom kroku. Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly stúpajú na krídlach, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa.“
Kristus nám naozaj možno nedaruje zázrak. Tým, ktorí na neho očakávajú však zasľubuje novú silu. Novú silu na to, aby sme stúpli na orlích krídlach, vedeli sa na seba aj svoj problém pozrieť z nadhľadu, aby sme mohli znášať aj to ťažké, čo nás v živote stretne, aby sme aj napriek najrôznejším peripetiám mohli svoj život prežiť zodpovedne a s radosťou z toho, že v ňom ani na to ťažké nie sme sami, ale je s nami ten, ktorý nám zasľúbil posilu a pomoc.
Jakub Pavlús, farář sboru
