1 Tesalonickým 5, 12-26:  Žádáme vás, bratří, abyste uznávali ty, kteří mezi vámi pracují, jsou vašimi představenými v Kristu a napomínají vás. 13Velmi si jich važte a milujte je pro jejich dílo. Žijte mezi sebou v pokoji. 14Klademe vám na srdce, bratří, kárejte neukázněné, těšte malomyslné, ujímejte se slabých, se všemi mějte trpělivost. 15Hleďte, aby nikdo neoplácel zlým za zlé, ale vždycky usilujte o dobré mezi sebou a vůči všem. 16Stále se radujte, 17v modlitbách neustávejte. 18Za všech okolností děkujte, neboť to je vůle Boží v Kristu Ježíši pro vás. 19Plamen Ducha nezhášejte, 20prorockými dary  nepohrdejte. 21Všecko zkoumejte, dobrého se držte, 22zlého se chraňte v každé podobě. 23Sám Bůh pokoje nechť vás cele posvětí a zachová vašeho ducha, duši i tělo bez úrazu a poskvrny do příchodu našeho Pána Ježíše Krista. 24Věrný je ten, který vás povolal; on to také učiní. 25Bratří, modlete se i vy za nás! 26Pozdravte všecky bratry svatým políbením.

 

Milí priatelia,

Už niekoľký, myslím, že tretí rok deti v nedělce preberajú spisy písma s pomocou katechetickej príručky, ktorá sa volá „Dál přece nejdete sami“. Aktuálne diel nesie podtitul „ s apoštoly“.

Dál přeci nejdeme sami – to je povzbudenie pre nás všetkých. Tí z nás, ktorí sa aj včera zúčastnili besedy s našimi hosťmi z Holandska a so Slávkom Vurstom, tí už sú od včera ponorení do diskusií a úvah o tom, akým výzvam cirkev čelí, aká asi bude jej budúcnosť… Niektorí z nás pri takomto uvažovaní podliehajú strachu, iní vidia budúcnosť nádejnejšie.

Do toho všetkého však vstupuje apoštol Pavol a pripomína nám: „Věrný je ten, který vás povolal.“ Je dôležité, aby sme na to nezabudli. Cirkev nevznikla „z dlhej chvíle“, nie je produktom ľudského úsilia. Cirkev vznikla preto, že Boh poslal na zem Ježiša, ktorý po generácie volá ľudí k nasledovaniu. Existuje preto, že Boh neprestal dávať ľuďom svojho Ducha a neprestal nás k sebe volať.

Cirkev prežila dve tisícročia preto, že verný je predovšetkým ten, ktorý nás povoláva. Pretože – popravde, jednotlivé inštitúcie cirkvi, ale aj jednotliví členovia sa často chovajú ako neverní. Ale Boh, ktorý nás povolal, ten zostáva verný.

To na druhú stranu neznamená, že by sme si mohli spokojne sadnúť doma na gauč, vyložiť si nohy na stôl a povedať si: Je to v pohode, cirkev tu bude aj bezo mňa, je to proste v božích rukách.

Je to tak ako sme čítali aj v evanjeliu: Od Boha bol poslaný človek, ten prišiel preto, aby vydal svedectvo o svetle, nebol tým svetlom, ale prišiel, aby o tom svetle vydal svedectvo.

To je totiž to podstatné. Boh je verný, ale je aj tým, ktorý nás povolal. Povolal nás k tomu, aby sme podobne, ako jeho učeníci boli rybármi ľudí, aby sme, ako o tom píše Ján, vydávali svedectvo o svetle, aby sme ľuďom ukazovali, že Boh môže priniesť svetlo aj do ich života, aj do tých najtemnejších miest, ktoré desia aj ich samotných.

Aby sme pre nich vytvárali bezpečné miesto, na ktorom sa my všetci, ale aj tí, ktorých pozveme budeme môcť otvorene porozprávať o našich najhlbších strachoch, ale aj pocitoch radosti, zdieľať sa so všetkým dobrým, ale aj pomáhať si znášať bremená.

Ak máme byť ako cirkev svetlom, potom to neznamená, že máme byť len dobrí a milí, na všetkých sa usmievať a so všetkým súhlasiť – to ani náhodou. Ak trebars premiér vyhlási, tak ako to vyhlásil včera, že krajina nepríjme ani 50 sirôt, 50 detí bez rodičov, ktoré utekajú pred vojnou, potom by nás to nemalo nechať v pokoji. Zastávať sa slabších, zvlášť detí ohrozených vojnou, to bola jedna z hlavných vecí Ježišovho „volebného programu“ a je to jedna z úloh cirkvi, každého z jej členov.

Ak teda premýšľame nad tým, čo máme robiť, ako máme fungovať ako cirkev, ako veriaci, potom si myslím, že nie je úplne od veci vziať vážne záver listu do Tesaloník. „14Klademe vám na srdce, bratří, kárejte neukázněné, těšte malomyslné, ujímejte se slabých, se všemi mějte trpělivost. 15Hleďte, aby nikdo neoplácel zlým za zlé, ale vždycky usilujte o dobré mezi sebou a vůči všem. 16Stále se radujte, 17v modlitbách neustávejte. 18Za všech okolností děkujte, neboť to je vůle Boží v Kristu Ježíši pro vás. 19Plamen Ducha nezhášejte, 20prorockými dary  nepohrdejte. 21Všecko zkoumejte, dobrého se držte, 22zlého se chraňte v každé podobě. 23Sám Bůh pokoje nechť vás cele posvětí a zachová vašeho ducha, duši i tělo bez úrazu a poskvrny do příchodu našeho Pána Ježíše Krista. 24Věrný je ten, který vás povolal; on to také učiní.“

A hlavne, nezabúdajme, že ďalej predsa nejdeme sami, že ani pri našich snahách o šírenie Božieho kráľovstva a udržanie Kristovej cirkvi na zemi nie sme sami, ale zostáva s nami Boh, ktorý nás k tomu povolal.

Amen.

 

Jakub Pavlús, farář sboru