Jan 15, 1-12: „Já jsem pravý vinný kmen a můj Otec je vinař. 2Každou mou ratolest, která nenese ovoce, odřezává, a každou, která nese ovoce, čistí, aby nesla hojnější ovoce. 3Vy jste již čisti pro slovo, které jsem k vám mluvil. 4Zůstaňte ve mně, a já ve vás. Jako ratolest nemůže nést ovoce sama od sebe, nezůstane-li při kmeni, tak ani vy, nezůstanete-li ve mně. 5Já jsem vinný kmen, vy jste ratolesti. Kdo zůstává ve mně a já v něm, ten nese hojné ovoce; neboť beze mne nemůžete činit nic. 6Kdo nezůstane ve mně, bude vyvržen ven jako ratolest a uschne; pak ji seberou, hodí do ohně a spálí. 7Zůstanete-li ve mně a zůstanou-li má slova ve vás, proste, oč chcete, a stane se vám. 8Tím bude oslaven můj Otec, když ponesete hojné ovoce a budete mými učedníky. Jako si Otec zamiloval mne, tak jsem si já zamiloval vás. Zůstaňte v mé lásce. Zachováte-li má přikázání, zůstanete v mé lásce, jako já zachovávám přikázání svého Otce a zůstávám v jeho lásce.  To jsem vám pověděl, aby moje radost byla ve vás a vaše radost aby byla plná.“  „To je mé přikázání, abyste se milovali navzájem, jako jsem já miloval vás.

 

Milí priatelia,

Keď sa teraz poobzeráte okolo seba, uvidíte nie len kostolné lavice, vitráže v oknách, stul Páně, koncertné krídlo či varhany, ale predovšetkým uvidíte okolo seba ľudí. Ľudí rôzneho veku, rôzneho pohlavia, ľudí s rôznymi záujmami, rozličným politickým presvedčením, rozličnými etickými postojmi, ľudí s rôznou minulosťou. Keď sa pozrieme okolo seba, vidíme ľudí ktorí sa v cirkvi narodili aj v jej spoločenstve vyrástli, ale aj tých, čo prišli časom, tak, ako ten etiópčan o ktorom sme čítali v prvom čítaní. Ak by sme začali diskutovať o rôznych otázkach, isto by sme si po chvíli uvedomili, že aj náš zbor, tak ako každé iné spoločenstvo ľudí, je tvorený pomerne pestrou mozaikou ľudí. Som presvedčený o tom, že je to vlastne dobre, že je to neklamným znakom toho, že nie sme sekta s absolútnym patentom na pravdu.

A predsa sa môžeme a máme pýtať: Existuje niečo, čo nás všetkých spája a neuberá nám to na našej rôznosti? Niečo, čoho sa kresťania nechceme vzdať, okolo čoho sa dokážeme zjednotiť? Niečo tak podstatné, že by bez toho prirodzene stratilo zmysel hlásiť sa k viere, byť  súčasťou spoločenstva cirkvi?

Som presvedčený o tom, že áno. Len je asi potrebné korigovať otázky, ktoré som položil zámerne trocha mätúco. Existuje niekto, okolo koho sa v našej rôznosti zhromažďujeme, niekto, koho sa nechceme vzdať, bez koho by vlastne stratilo zmysel hlásiť sa k cirkvi.

Aspoň tak to dnes čítame v Jánovom evanjeliu. „Zostaňte vo mne a ja vo vás“. Až osem krát dnes počujeme o zostávaní či nezostávaní v Kristovi a dôsledkoch tohto (ne) zostávania, ktoré môžu byť pre život kresťana fatálne.

Kristus si je vedomý toho, ako veľmi rôznorodá je „partia“ jeho učeníkov. Tiež pochádzali z rôznych tradícií, tiež medzi sebou často súťažili a v mnohom sa nezhodli. Nevolá ich však k uniformite, rovnakosti. Volá ich, ale aj nás napriek všetkej rônosti k niečomu podstatnejšiemu: „Zostaňte vo mne, zostaňte v mojej láske“.

Prečo je to ale tak hrozne dôležité, zostať v Kristovi? Na to, aby sme to dobre chápali pred nás Ježiš kladie metaforu. V nej predstavuje samého seba ako vínny kmeň, nás všetkých ako jednotlivé ratolesti, ktoré z nej vvyrastajú a stvoriteľa ako toho, kto sa o vinicu stará, kto ju spravuje.

Je to jedna z najkrajších metafor pre spoločenstvo kresťanov. Vinič sa obvykle nepestuje pre to, aby vytváral tieň, aspoň v Izraeli sa preto nepestoval. Vinič má priniesť úrodu a to nie hocijakú, ale takú z ktorej má radosť a úžitok ešte dlhý čas nie len jeho majiteľ, ale prinajmenšom aj jeho najbližší a snáď aj širšie okolie.

Podobne aj cirkev nie je vo svete len na okrasu, len na to, aby ju ľudia pozorovali. Ako spoločenstvo tých, čo nasledujú Krista sme na zemi preto, aby sme prinášali hojnú úrodu, aby z tej úrody mali úžitok mnohí.

Lenže o akej úrode je vlastne reč v tejto metafore? Ježiš tu hovorí o dobrom ovocí o dobrých plodoch viniča no nekonkretizuje ich. V liste Galatským (5, 23) ale čítame, že ním môže byť napríklad: „Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.“

Lenže, nikto z nás neprinesie túto dobrú úrodu len tak, sám od seba. Na to, aby jednotlivá ratolesť  priniesla úrodu musí zostať napojená na kmeň. Na to, aby sme ako jednotliví veriaci, ale aj ako spoločenstvo prinášali dobrú úrodu, boli naozaj užitoční pre okolie, musíme zostať napojení na Krista, čerpať silu a inšpiráciu od Neho.

Preto Kristus tak veľmi kladie učeníkom, a teda aj nám na srdce: „Zostaňte vo mne“. Pretože len ten, kto zostáva v Kristovi má potenciál prinášať dobré ovocie, sprítomňovať na zemi Božie kráľovstvo.

V slovách evanjelia ma dnes veľmi oslovuje, že Ježiš nehovorí o tom, ako by konkrétna ratolesť mala vyzerať. Nehovorí ani o tom, že by všetky mali byť rovnaké. Pre ratolesti, teda pre každého z nás platia dve podstatné veci: Máme a môžeme zostávať v Kristovi a to sa má prejaviť tým, že prinášame dobré ovocie.

To je dobrá správa. Aj napriek našej rôznosti je tu niekto, kto nás spája, niekto kto nám dáva silu a inšpiruje nás. To je dobrá správa aj pre tých, ktorí sú podobne ako Filip v prvom čítaní vedení Božím Duchom už nejaký čas a snáď už priniesli hromadu ovocia, ale aj pre tých, čo hľadajú podobne ako etiópsky dvoran a ocitli sa v cirkvi len nedávno. Každý, bez ohľadu na svoj pôvod a vedomosti môže prinášať dobré ovocie a byť napojený na kmeň, ktorým je Kristus.

V tej metafore je však aj iné, celkom podstatné poučenie. Záhradníkom, ktorý rozhoduje o tom, ktorá ratolesť na kmeni zostane, ktorá potrebuje „ozdravný rez“ a ktorá má byť odstránená, tým nie je nikto z nás. Dokonca ním nie je ani Kristus. Boh je tým, kto má posledné slovo a my mu ho nemáme právo brať. Našou úlohou je niečo celkom iné.

„To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako ja som miloval Vás“. Také prikázanie nám dáva Ježiš. Je síce len jedno, no aj tak nie je  vždy jednoduché sa ho držať.

Milí priatelia, nikto z nás nie je dokonalý. Ako spoločenstvo pravdepodobne nie sme vo všetkom za jedno a vo všetkom jednotní. Môžeme sa nechať rozdeliť stovkami rôznych postojov a presvedčení, alebo sa môžeme spoločne zjednotiť okolo toho najpodstatnejšieho, okolo Krista. Zostaňme v Kristovi tak, ako On zostal vo svojom Otcovi, milujme sa navzájom tak, ako nás miluje aj On. Môžeme sa nezhodnúť, môžeme sa aj pohádať, ale mali by sme si vedieť aj odpustiť, vytvárať tak priestor vzájomnej úcty a dôvery v ktorej môžeme dobré ovocie prinášať nie len ako jednotlivci, ale aj ako spoločenstvo a tak sprítomňovať Božie kráľovstvo na zemi. Zostaňme v Kristovej láske aby v nás zostávala jeho radosť, aby naša radosť bola úplná.

Amen.

Jakub Pavlús, farář sboru